Domáce projekty
Trenčín – Mierové námestie
Rekonštrukcia Mierového námestia
Lokalizácia: Trenčín, Mierové námestie, okres Trenčín
Doba trvania výskumu: 28. 4. 2017 – 6. 6. 2018
Investor: Mesto Trenčín
Vedúci výskumu: Mgr. Drahoslav Hulínek, PhD.
Realizátori výskumu: Mgr. Drahoslav Hulínek, PhD. Mgr. Eva Hulínková-Ťuchová; Mgr. Róbert Májsky; Mgr. Roman Vávra
Mesto Trenčín začalo v roku 2017 s obnovou Mierového námestia, pri ktorej SAHI, o. z. zabezpečovalo realizáciu archeologického výskumu dotknutých plôch. Výskum prebiehal formou plošného výskumu v mieste stavebných zásahov a dozorom stavebných prác na Mierovom námestí aj v okolitých uliciach, ktoré boli zasiahnuté výmenou inžinierskych sietí na námestí.
Obliehanie Trenčína v roku 1528
Sondami na ploche námestia sa pod vrstvami recentných navážok podarilo zachytiť pôvodnú okruhliakovú dlažbu zo 17. storočia, ktorá zrejme slúžila až do prestavby Mierového námestia v roku 1927. Pod touto dlažbou boli zachytené vrstvy starších navážok a planírovacích vrstiev zo 16. storočia a starších. Čiastočne boli zrejme zachytené aj stopy trhových prístreškov. Navážky na námestí obsahujú požiarové elementy, ako aj fragmenty bronzového projektilu do mažiara, ktoré môžeme dávať do spojitosti s obliehaním Trenčína v roku 1528, pri ktorom mesto vyhorelo. Najstaršie zachytené stredoveké vrstvy môžeme datovať do 12. storočia. V hĺbke približne 2,5 metra od povrchu námestia začínajú ílové sedimenty so známkami zaplavenia hrubé cca 1 meter, po ktorých nasleduje riečny štrk.
Medzi ďalšie významné nálezy z územia Mierového námestia môžeme zaradiť aj zvyšky murovanej architektúry v priestore parčíka, najmä základové múry murovanej budovy so zachovanými stopami po podlahových trámoch. Budova zrejme nebola obytná, jej centrálne umiestnenie v rámci námestia nám dovoľuje uvažovať o verejnej stavbe, napríklad vážnici.
Najvýznamnejším nálezom je nepochybne torzo mestskej brány pri severovýchodnom konci Mierového námestia. Podobne ako dodnes stojaca Dolná brána, táto tzv. Horná alebo Vodná brána predstavovala jednu z dvoch oproti sebe stojacich portálových prvkov mestského opevnenia. Bola poškodená v 18. storočí počas obliehania a definitívne asanovaná v závere 19. storočia. Spolu so zvyškami brány boli zachytené aj základy meštianskych domov, respektíve tzv. Malého župného domu a tlačiarne Františka Škarnicla v priestore súčasnej banky. Základy Hornej brány boli prezentované v pôdoryse v novom povrchu námestia.