Lokalizácia: Bratislava - Staré mesto, Žižkova ul. č. 1, okres Bratislava I

Doba trvania výskumu: jún 2007 – máj 2008

Datovanie: doba laténska, stredovek, novovek

Vedúci výskumu: prof. PhDr. Tatiana Štefanovičová, CSc. 

Koncom mája náš archeologický tím ukončil terénnu etapu výskumu bratislavskej Vydrice. Nečakané nálezové situácie predĺžili trvanie vykopávok presne na deň na jeden rok. V nasledujúcich riadkoch zosumarizujeme predbežné výsledky výskumu, o ktorom sme priebežne informovali na stránkach Historickej revue a dennej tlače. 

Pravek je najdlhším obdobím histórie človeka. Delí sa na viacero úsekov - doba kamenná, doba bronzová, doba železná. Skromné nálezy z týchto epoch sme zistili aj na našom výskume.
Sporadické praveké črepy, ktoré sa objavovali v mladších vrstvách osídlenia možno datovať do eneolitu (neskorá doba kamenná 4.-3. tis. p. n. l.). Tieto nálezy žiaľ nepotvrdzujú, že Vydrica bola obývaná už v tomto období. Pravdepodobne boli splavené z hradného brala, pretože sa nám nepodarilo zachytiť priame doklady obydlí a ďalších sídliskových objektov z tohto obdobia. Taktiež sme objavili niekoľko črepov a zlomok kosáka z doby bronzovej (2200/2000-750 p. n. l.).

Najstaršie doložené  osídlenie preto predstavuje torzo sídliskovej jamy silne porušenej novovekým múrom, ktorá sa našla v priestore medzi Vodnou vežou a Rybárskym cechom. Novoveká stavebná činnosť bola v týchto miestach taká intenzívna, že môžeme hovoriť o náhode, že sa zachovala aspoň časť objektu. V zvyšku jamy, ktorej funkciu nie je možné určiť sa objavil malý, rytím zdobený krčiažtek, hlinený praslen s rytou výzdobou (pomôcka pri ručnej výrobe nití, zotrvačník na vreteno). Tieto artefakty datujeme do staršej doby železnej - halštatskej(8.-4. st. p. n. l.). Hradisko z tohto obdobia sa rozkladalo na hradnom kopci, ale na Vydrici nebolo dosiaľ halštatské sídlisko zachytené. Preto má nález svoj význam, aj keď nie je až taký reprezentatívny ako doklady obývania lokality z mladších období.

V poslednom storočí pred naším letpočtom (v archeológii tiež neskorá doba laténska) sídlil na území Bratislavy keltský kmeň Bójov, ktorí tu založili svoje mesto – oppidum. Kelti dosiahli dovtedy nevídanú civilizačnú úroveň v strednej Európe. Razili mince, používali latinské písmo, zdokonalili dovtedajšie technológie. Politicky stáli na prahu štátu. O keltskej civilizácii pripravuje redakcia historickej revue monotematické číslo, kde budeme podrobnejšie referovať aj o niektorých nálezoch z Vydrice. 
Zo správ o starších výskumoch sme vedeli, že keltské nálezy sa  zachovali aj na ploche naších vykopávok. Boli objavené mince, kovové predmety, keramika a niekoľko ľudských kostier, ktoré by mali súvisieť so zničením oppida dáckou inváziou niekedy okolo roku 50 p. n. l. Porážku Keltov označil antický autor Strabón (1. st. p. n. l.) bójskou púšťou. Novšie bádanie však naznačuje, že keltské mesto prežilo.

Situáciu v bádaní sťažuje fakt, že väčšina zvyškov keltského osídlenia je zničená stredovekou a novovekou výstavbou, alebo ešte leží pod ulicami Starého mesta a hradom. Problém sťažuje aj skúposť publikovaných informácií. Dúfame, že naše vykopávky vnesú viac svetla do tejto oblasti bádania. Nálezy ľudských kostí, hrotov šípov a spálených vrstiev hovoria, že tu pravdepodobne naozaj došlo ku katastrofickej situácii. Iné nálezy zas poskytujú doklady poľnohospodárstva, diaľkových kontaktov a obchodu. V týchto miestach sa nachádzal dunajský brod Jantárovej cesty – nález jantárových korálikov akoby potvrdzoval meno, ktoré jej dali Rimania. Skutočným prekvapením boli zlomky mincových odlievacích platničiek, ktorých sme našli značné množstvo. Svedčia o tom, že na Vydrici, alebo v blízkom okolí fungovala keltská mincovňa.

V dobe rímskej (1.-4. st. n. l.) sa stáva územie Slovenska hranicou dvoch svetov, vyspelej Rímskej ríše a germánskeho barbarika. Azda najvypuklejšie sa civilizačný rozdiel prejavuje 
práve v Bratislave, odkiaľ máme doklady rímskeho (Rusovce, Dúbravka, Devín) aj germánskeho (rozsiahla aglomerácia kvádskych osád sa rozprestierala na území medzi Vajnormi, Trnávkou a Ivankou pri Dunaji) osídlenia na pomerne malom priestore.
Podľa sekundárnych nálezov stavebného materiálu sa v Starom meste alebo na hrade predpokladá existencia rímskej stavby. Na Vydrici sme odkryli nárožie nasucho kladeného múrika, ktoré by súvisiace červené črepy (tzv. terra sigillata) datovali do doby rímskej. Okrem toho sme objavili rímske mince, zlomky kovových nádob a kolkované rímske tehly, väčšinou v sekundárnych polohách v mladších vrstvách. 

V 6. storočí prichádzajú do oblasti Karpát Slovania. Koexistujú s dalšími etnikami v avarskej ríši (od r. 568), neskôr sami zakladajú štátne útvary (Samova ríša, Veľká Morava).
Od desiateho storočia sa stávajú súčasťou uhorského štátu. Podstatnú časť včasnostredovekých dejín sme preskúmali vrstvu po vrstve na našom výskume.
Najstarší slovanský horizont, na ktorý sme narazili v takmer štvormetrovej hĺbke nás prekvapil objavom rozmernej, takmer dvanásť metrov dlhej, drevozemnej stavby. Ide o unikátny nález. Podobná stavba sa na Slovensku dosiaľ nenašla. V zvyškoch stavby sa zachovalo množstvo zhorených kusov dreva, pretože zanikla požiarom. Vďaka letokruhom, ktorých štruktúra sa v dreve zachovala, bude možné veľmi presne datovať (dendrochronologická analýza) nielen samotnú stavbu, ale aj čas, kedy naši sa slovanskí predkovia usadili pri dunajskom brode a okolí. Spálenú stavbu a nálezy s ňou súvisiace predbežne datujeme do 2. pol. 8. st. až 1. pol. 9. st. Po výsledkoch analýz driev sa datovanie spresní.

Ďalšie vrstvy potvrdzujú, že Slovania tu sídlili aj v ďalších storočiach. Odkryli sme zvyšky ich obydlí, voľne stojace pece na pečenie a vykurovacie kamenné piecky. Zistili sme, že okrem poľnohospodárstva a rybárstva sa venovali aj remeslám. Vyrábali železo, opracúvali parohy, z hradného brala vylamovali skaly na výrobu žarnovov. Sondu do ich duchovného sveta predstavujú nálezy detských kostričiek, ktoré nepietne zakopávali v blízkosti svojich obydlí.
Znamenalo to, že zomreté deti ešte nemajú dušu, ktorá by ich mátala, že ich nemusia obradne pochovať na pohrebisku ako dospelých, ktorých duchovia mohli škodiť.

Stredoveké a novoveké dejiny Vydrice už poznáme lepšie z písomných prameňov. Tieto dejiny už patria k väčším bratislavským, či uhorským dejinám, v ktorých krátka cesta od brodu pri Vodnej veži k Vydrickej bráne stredovekej Bratislavy hrala neraz dôležitú úlohu. Prechádzali po nej kupci, posolstvá, vojská, ale aj korunované hlavy. Ich kroky ľahšie zistíme v písomných prameňoch ako v teréne.
Pre archeológa tu však zostáva priestor zachytiť fakty, ktoré by sme inak nepoznali. Na Vydrici sme sledovali formovanie sa Vydrickej ulice a mestskej parcelácie a zástavby.

Objavili sme nedokopanú studňu a pivnice, ktoré po skončení funkcie zasypali odpadkami, dnes cenným zdrojom archeologických informácií. Dôležité sú zvyšky murív, základov budov a pivníc vysekaných do svahu hradného kopca. Časť z nich bude zakomponovaná do plánovanej zástavby.

Terénna časť výskumu trvala rok, často v náročných poveternostných podmienkach. Vyžiadala si mnoho odbornej činnosti v teréne, ale aj veľa kancelárskej a manažérskej práce. Okrem zamestnancov SAHI sa na nej zúčastnili aj externí pracovníci, experti na prírodovedné analýzy a interdisciplinárny výskum. Na tomto mieste by som im chcel poďakovať. Vďaka patrí aj brigádnikom, ktorých počty presiahli súhrnne niekoľko stoviek. Rád by som poďakoval aj priateľom a kolegom z iných archeologických inštitúcií za konzultácie a podporu. 

Mgr. Pavol Jelínek