Záchranné výskumy

Oravský Hrad – Hlavné nádvorie

Lokalizácia: Oravský Podzámok, Oravský Hrad, okr. Dolný Kubín
Doba trvania: etapa A: 19.5.2008 – 8.8.2008 
etapa B: 10.9.2008 – 29.10.2008
Vedúci výskumu: Prof. PhDr. Tatiana Štefanovičová, CSc. 
Realizátori výskumu: Mgr. Drahoslav Hulínek, PhD., Mgr. Jana Stehlíková, Mgr. Michal Čajka, Mgr. Jana Hlavatá

Na jar 2008 SAHI v spolupráci s Oravským múzeom započalo na hrade viacetapový archeologický výskum s cieľom preskúmať Hlavné nádvorie a Horný dvor. V júni 2008 sme otvorili 1. sondu na Hlavnom nádvorí pri budove tzv. fary, s cieľom odpovedať si na niektoré vopred položené otázky, podrobne zmapovať vývoj nádvoria, jeho pôvodný terén a potvrdiť či vyvrátiť predpoklad o existencii dreveného podhradia so stajňami pre kone a hospodárskymi budovami. Sonda mala rozmery 9x10 m, v niektorých miestach dosahovala hĺbku 3 m od úrovne terénu. 

Od čias Thurzovcov

Veľkú rolu pri formovaní historického terénu v tomto priestore zohrávalo hradné bralo, ktorého pozdĺžny výbežok sme zachytili veľmi vysoko - takmer pod úrovňou dnešnej dlažby. Skala v týchto miestach zachytávala zosuvy z vyšších polôh, ktoré sa tu nepravidelne ukladali a formovali terén. Východným smerom sa potom prudko zvažuje nadol. Práve na tomto mieste dnes stojí stredoveký hradobný múr, ktoré základy sme odokryli. Zo statických príčin tu bol múr širšie založený. Obdobie budovania múru máme doložené v jedinej pravdepodobne odpadovej jame, v mieste skalnej depresie. Našli sa tu zlomky keramiky, rámcovo datované do 14.-15. stor. Mladšie kultúrne vrstvy boli veľmi bohaté na nálezy. Pochádzajú z nich často rekonštruovateľné novoveké nádoby, veľké množstvo renesančných a barokových kachlíc, kovových i sklených predmetov a kostí. Sekundárne sa do týchto vrstiev dostali i praveké črepy, predovšetkým púchovskej kultúry. Druhotné uloženie materiálu v týchto vrstvách súvisí s obrovskými úpravami terénu a premiestňovaním hliny už od čias Thurzovcov.

Na západnej strane členitosť hradného brala využili rafinovane na ukotvenie kamenných základov renesančnej budovy. O jej existencii sa doteraz vôbec netušilo. Múr sme odkryli v dĺžke 7 m a jeho pokračovanie je zakomponované i v budove fary. Po zanalyzovaní keramického materiálu, omietok a doskúmaní v ďalšej etape, budeme o tejto pravdepodobne hospodárskej stavbe, vedieť povedať viac. Veľkým prekvapením bolo, že i samotná budova fary prešla viacerými stavebnými úpravami. K jednej z nich patril starší zastavaný vchod do vnútorného priestoru s vydláždeným chodníkom. Pravdepodobne v mladšom období bola na úpravu fary či jej prestavbu použitá tzv. vápenná jama, odkrytá v tesnej blízkosti budovy. Jama mala rozmery cca 3x3,5 m a veľmi pekne sa zachovalo jej okrajové drevené debnenie. 

V etape B sme otvorili sondu II v juhovýchodnom nároží nádvoria. Mala rozmery 5 x 5 m. Sústredili sme sa predovšetkým na postihnutie stavebného vývoja tretej hradnej brány. Najdôležitejším nálezom bol fragment stredovekého muriva, ktorý predstavuje doklad existencie najstaršieho dochovaného uzáveru hlavného nádvoria hradu. Medzi zaujímavé nálezy patrí i časť kamenného sarkofágu položeného na renesančnej pieskovcovej dlažbe s dochovaným odpadovým kanálom. Praveké osídlenie máme doložené kultúrnou vrstvou s nálezmi halštatskej keramiky a praslenov. 

V týchto dňoch náš tým spracúva a analyzuje materiál získaný doterajšími výskumnými sezónami. Ku komplexným záverom sa dostaneme až po vyhodnotení všetkých dostupných faktov. Na tomto mieste chcem poďakovať Oravskému múzeu za jeho kooperatívnosť a ústretovú spoluprácu, kolegom archeológom a všetkým, ktorí sa podieľali na výskume. Na jar 2009 začína tretia etapa výskumu na Hlavnom nádvorí a po jej ukončení vás budeme opäť informovať. 

Mgr. Jana Stehlíková