Lokalizácia: Šamorín, parc. č. 2236, 2237, 2238, 2239, 2240, okres Dunajská Streda

Doba trvania: august - november 2008

Vedúci výskumu: Prof. PhDr. Tatiana Štefanovičová, CSc.

Zástupca vedúceho výskumu: Mgr. Drahoslav Hulínek, PhD.

Realizátori výskumu: Mgr. Martin Novák, Mgr. Lucia Nováková, Mgr. Patrícia Pristachová, Mgr. Anna Barteková

Pracovníci Slovenského archeologického a historického inštitútu, o. z. v Bratislave- Mgr. Drahoslav Hulínek, PhD., Mgr. Martin Novák, Mgr. Lucia Nováková, Mgr. Patrícia Pristachová, Mgr. Anna Barteková realizovali v mesiacoch august až november predstihový archeologický výskum na základe objednávky firmy CZ Slovakia a.s, v súlade s rozhodnutím Krajského pamiatkového úradu v Trnave TT-08/617/2542/Grz.
Lokalita sa nachádza na ulici Gazdovský Rad v centre Šamorína pri Hlavnom námestí, jej nadmorská výška sa pohybovala okolo 139 m nad morom.

Metodiku výskumu sme zamerali na získanie nových poznatkov a nálezových situácií ohrozených plánovanou výstavbou na danej parcele. Záchranný archeologický výskum sme realizovali na mieste, kde stála budova starej pošty. Najdôležitejším prvkom bolo získanie informácií o možnom najstaršom stredovekom osídlení mesta Šamorín, keďže predmetná lokalita sa nachádzala v centre mesta, pravdepodobne osídlenom už v dobe pred prvou písomnou zmienkou o meste a zdokumentovanie dokladov o nájdených sídliskových objektoch a nálezových situáciách.

Výskum bol rozdelený na tri fázy, pričom skúmanú plochu sme rozdelili na Plochu 1 a Plochu 2. Prvá fáza výskumu sa realizovala formou zisťovacích rezov 1 až 3 na Ploche 1, kde sa zistila značná hrúbka navážky obsahujúca stavebný odpad a tehly. Navážka vznikla pri asanácii budovy starej pošty. Zisťovací rez 2 na Ploche 1 sa počas druhej fázy rozšíril do 3 sektorov, z dôvodu pozitívnych nálezových situácií, keďže tu bol najväčší predpoklad, že staršie nálezové situácie nebudú zničené budovou starej pošty.
Počas druhej fázy sme na Ploche 1 vytýčili 4 sektory a na Ploche 2 zisťovací rez 4 situované v oblasti dvora starej pošty, kde neboli druhotne narušené kultúrne vrstvy. Sektory bol prehĺbené až na úroveň sterilnej sprašovej vrstvy začínajúcej cca 360-370 cm pod povrchom. 

Tretia fáza sa bude realizovať v priebehu roka 2009 formou sledovacieho výskumu po začatí stavebných prác, pričom pozornosť budeme zameriavať na zvyšky pivníc a ich klenieb bývalej budovy.
Výskumom sme odkryli sídliskové objekty obytného a hospodárskeho charakteru, nálezmi a stratigrafiou datované do obdobia vrcholného a neskorého stredoveku. Ako obytný objekt sme označili neskoršími zásahmi narušené pozostatky nadzemného neskorostredovekého domu s nosnou kolovou konštrukciou strechy a so zachovanými stopami po drevenej dlážke. Zachovali sa tiež fragmenty drevených výpletov, pravdepodobne stien, v blízkosti ktorých boli stopy po kolových jamkách s priemerom cca 3 cm. 

Jeho súčasťou bolo aj vykurovacie teleso oválneho pôdorysu ohraničené niekoľkými kolovými jamkami. Dá sa teda usudzovať, že mal prútenú konštrukciu omazanú hlinou a tiež dymník. Objavili sme aj pozostatky tehlovej architektúry patriace viacerým tehlovým múrikom. Najstarší z nich, so stopami po omietke, sme na základe tehál tzv. prstoviek datovali do obdobia 13.-15. storočia. Gotický múrik bol narušený novším, renesančným múrikom, datovaným do 16.-17. storočia. Novoveké múriky boli postavené z kombinácie kameňa a tehly a datovali sme ich do druhej polovice 19. storočia. Pochádzali z predchádzajúcej zástavby a patrili pravdepodobne hospodárskym budovám.

V hĺbke od 160-170 cm až do 250-260 cm sme zachytili časti drevených konštrukcií žľabového charakteru o šírke cca 40 cm, označených ako objekty č. 6, 7, 13 a 14. Mali charakter žľabu, slúžili pravdepodobne na privádzanie alebo odvádzanie vody. Súčasť týchto konštrukcií tvorili možno aj pozostatky štyroch driev nachádzajúce sa pod gotickým múrikom. Ich súvislosť sa ozrejmí po výsledkoch dendrochronológie. 
Na lokalite sa našli pozostatky viacerých pecí a ohnísk. Odkryli sme aj samostatne stojacu jednopriestorovú kupolovú pec. Prepálený výmaz oválneho kúreniska bol zahĺbený do sprašového podložia, pričom bol mierne zošikmený k predpecnej jame obdĺžnikového tvaru so zaoblenými rohmi. V jej JV časti sa po obvode zachovali zvyšky steny kupoly, v SV časti vlastnej pece ju zdeštruoval štrkový zásyp. Vnútro pece bolo tvorené deštruovanou kupolou a vrstvami uhlíkov. V neskoršom období bola táto pec rekonštruovaná. Na základe stratigrafie ju datujeme do vrcholného stredoveku.

Množstvo sprievodného materiálu nájdeného na lokalite datovaného od 2. polovice 14. až po novovek dokladá dlhodobé, trvalé osídlenie. Našli sme najmä fragmenty keramiky, ale aj výrobky z kosti, parohoviny a fragmenty sklených výrobkov. Úlomky patriace gotickým tzv. bratislavským pohárom, fragment skleného bazilejského pohára zdobeného prílepmi a úlomky glazovaných aj neglazovaných kachlíc svedčia o čulom obchodnom ruchu a o významnom postavení mesta Šamorín na Žitnom ostrove v období vrcholného a neskorého stredoveku. 

Mgr. Anna Barteková