Projekt Uaxactún bol slávnostne otvorený
Po separátnych rokovaniach Slovenského archeologického a historického inštitútu – SAHI, o. z. reprezentovaného riaditeľmi Mgr. Petrom Valentom, Mgr. Drahoslavom Hulínkom, PhD. a vedúcim projektu Doc. Milanom Kováčom, PhD. s guatemalským ministrom kultúry Jerónimom Lanceriom a ďalšími viceministrami a úradníkmi guatemalskej vlády, ako aj vďaka všestrannej diplomatickej podpore veľvyslanectva SR v Mexiku, reprezentovaného v Guatemale konzulom Fernandom Montúfarom, nastal významný prelom v dlhodobom úsilí SAHI, o. z. získať licenciu na archeologické vykopávky v Guatemale. Celý projekt v plnej finančnej miere zabezpečuje a organizačne sa na ňom podieľa JUDr. Zoroslav Kollár.
V stredu 21. 1. 2009 bol totiž v guatemalskej provincii Petén slávnostne otvorený slovenský projekt Uaxactún. Na inaugurácii projektu, ktorú organizoval guatemalský koordinátor projektu Dr. Ernesto Arredondo, sa v dedinke Uaxactún stojacej hneď vedľa náleziska, zúčastnili okrem slovenskej delegácie guatemalskí zástupcovia prezidentskej kancelárie, ministerstva kultúry, štátneho Antropologického a historického inštitútu (IDAEH), ako aj zástupcovia miestnej vlády a lokálnych enviromentalistických a kultúrnych inštitúcií. Za prítomnosti guatemalskej televízie a ďalších médií bol tak slávnostne uvedený dlhodobo pripravovaný projekt SAHI, o. z., ktorý umožňuje slovenským archeológom vykonávať vykopávky a reštaurátorské práce v tejto svetoznámej mayskej lokalite. Vedúci projektu Doc. Milana Kováča, PhD. v slávnostnom príhovore definoval priority výskumu. Predovšetkým však hovoril o cti, ktorou je pre inštitút pridelenie tak slávnej a významnej lokality a zdôraznil zodpovednosť za jej nové vedecké zhodnotenie. Archeologické práce budú nepriamo ovplyvňovať lokálnu zamestnanosť a rozvoj turistického ruchu v regióne, čo najčastejšie vyzdvihovali vo svojich príhovoroch guatemalskí činitelia, sľubujúc projektu svoju plnú podporu.
Uaxactún (v skutočnosti pôvodne nazývaný Sia´an K´aan, t. j. Narodený z Nebies) zohrával v mayských dejinách mimoriadnu úlohu. Patril k neskoro predklasickým veľmociam mayských južných nížin a počas celých svojich dejín bol centrom mayského umenia a vedy. Už v ranom klasickom období, konkrétne 16. januára roku 378 po Kr., dobylo Uaxactún susedné kráľovstvo Tikal, na čele ktorého stál vojvodca s pôvodom v Teotihuacáne Siyak K´ak (Narodený z Ohňa). Ten presídlil na čas do Uaxactúnu a založil tam novú dynastiu, čím sa toto starodávne mesto stalo centrom súmestia Tikal – Uaxactún (mestá sú od seba vzdialené len 23 km). Postupne sa však centrum presunulo do Tikalu a Uaxactún už hral v tomto zoskupení až do konca svojich dejín „druhé husle“. To na druhej strane nie je tak málo vzhľadom k tomu, že toto súmestie vládlo mnoho storočí väčšine vtedajšieho mayského sveta. V potýčkach s Calakmulom miestami dokonca dosahovalo úplnú hegemóniu nad mayskými kráľovstvami klasického obdobia. Uaxactún okrem toho reprezentoval pre tikalskú superveľmoc intelektuálneho partnera spojeného s kolískou vlastných dynastických dejín. Dokonalé astronomické observatórium (skupina E) v Uaxactúne nemá v mayskom svete obdobu, ako aj rituálne stavby unikátneho umeleckého štýlu (skupina H), ktoré taktiež zostávajú predbežne bez priamej komparácie. Aj keď najslávnejšie obdobie Uaxactúnu spadá do veľmi skorého obdobia pred dobytím Tikalom, aj potom tu vládla významná samostatná dynastia s takými veľkými kráľmi 9. storočia po Kr. ako boli napríklad Olom Chik´in Chakte alebo K´al Chik´in Chakte.
Uaxactún navyše zohráva významnú rolu aj v dejinách mayológie. Bolo to prvé mesto klasického obdobia, ktoré bolo systematicky skúmané už v prvej štvrtine 20. storočia, čím dalo základ pre mayskú chronológiu, typológiu keramiky, architektúry atď. Takmer 40 % mesta stále čaká na svoje odkrytie, a to je práve úloha pre slovenský tím. Medzi doteraz neodhalenými časťami je veľmi významná skupina H – sever, skupina F, C a skupina G. Všetky sľubujú nové významné objavy, ktoré posunú naše vedomosti nielen o dejinách Uaxactúnu, ale aj o zlomových udalostiach mayských dejín ako celku.

Milan Kováč