Výskum opevnenej osady v Budmericiach
SAHI v spolupráci s Malokarpatským múzeom v Pezinku v tohtoročnej sezóne zahájili v Budmericiach projekt výskumu jednej z najvýznamnejších opevnených osád na našom území.

Osadu vybudoval ľud maďarovskej kultúry (nazvanej podľa obce Maďarovce), ktorá na území západného Slovenska existovala v čase konca staršej a na začiatku strednej doby bronzovej (polovica 18. – polovica 15. storočia pred n. l.). Osada ležala na mieste severojužnej obchodnej komunikácie známej ako Jantárová cesta. Dôležitý bol nepochybne i prechod cez Malé Karpaty smerom do Pomoravia. Geofyzikálne merania náleziska odhalili trojitú valovo-priekopovú fortifikáciu. Význam lokality je známy od 50. rokov 20. storočia vďaka nálezom publikovaným A. Točíkom. Záchranný archeologický výskum v roku 1977 uskutočnil archeologický seminár FF UK v Bratislave. Pozornosť si nepochybne zasluhuje i nález depotu bronzových predmetov (náramok, kopija, sekera). Nový pohľad na nálezisko priniesli nedávne geofyzikálne merania J. Tirpáka (AÚ SAV) a J. Vaváka, ktoré okrem priekop odhalili usporiadanie archeologických objektov (jamy a obydlia) rešpektujúcich polkruhovitý priebeh opevnenia. Sú podobné prekvapujúcim zisteniam J. Bátoru na známej lokalite vo Vrábľoch. Osada bola v čase najväčšieho rozmachu široká okolo 300 m. Ľudia však neobývali len opevnené sídlisko, časť obyvateľov žila v priľahlej otvorenej osade. Jej rozsah však zatiaľ nepoznáme.

Počas výskumu sa nám podarilo zachytiť odpadové jamy, ktoré pôvodne slúžili ako zásobárne potravín, prípadne osiva. Ďalším zachyteným objektom je s veľkou pravdepodobnosťou obydlie, ktoré bude preskúmané v nasledovnej sezóne. K pozoruhodným nálezom materiálnej kultúry obyvateľov osady patrí súbor keramického materiálu, ktorý je reprezentovaný početným črepovým materiálom, ale i celými exemplármi.

Zaujímavé sú nálezy praslenov, závaží tkáčskeho stavu, kostených a parohových predmetov, kamenných drvidiel a fragmentov drviacich podložiek. Bronzové predmety zastupuje nález náušnice, prsteňa, zlomok náramku a ďalších fragmentov. Pozoruhodnými dokladmi metalurgie farebných kovov sú nálezy trosky a najmä unikátnej kamennej formy na odlievanie tyčinkovitých ingotov. Prieskumom v okolí sondy sa nám podarilo získať ďalšie kovové predmety ako je hrot dýky, ale najmä ihlica a srdcovitý závesok z náhrdelníka, ktoré súvisia s mladším vývojom kultúry na počiatku strednej doby bronzovej.

Mimoriadnym nálezom bol nález kostry na dne sídliskovej jamy, ktorá je bezpochyby dokladom kultovej činnosti nositeľov maďarovskej kultúry, známej i početnými dokladmi rituálneho ľudožrútstva. Kultový význam mal nepochybne i nález hlineného kolieska so štyrmi spicami, azda z vozíka. Ide o symbol slnečného božstva, navyše je predmet jedným z dokladov vzdialených kontaktov s prostredím juhovýchodného Stredomoria.

Počas archeologického výskumu venujeme značnú pozornosť získavaniu údajov o živote ľudí pomocou prírodovedných metód. Priamo na mieste sa pre potreby odberu archeobotanických vzoriek – zvyškov semien rastlín v spolupráci s archeobotanikmi zriadila stanica na preplavovanie zeminy. Tzv. flotačný tank vybavený jemnými sitami na zachytávanie drobných častíc, akými sú napríklad zuhoľnatené semená, umožňuje priamo na mieste výskumu získať podstatne viac informácií ako na bežných výskumoch. Archeobotanická, ale i archeozoologická analýza prinesú konkrétne poznatky o obžive ľudí opevnenej osady, t. j. o pestovaných či zbieraných plodinách, chovaných a lovených zvieratách, ale i o skladbe používaných drevín.

Výskum opevnenej osady významne prispieva k poznaniu vývoja kultúr na prelome staršej a strednej doby bronzovej v Karpatskej kotline, ktoré boli ovplyvnené kultúrnym vyžarovaním juhovýchodného Stredomoria. Keďže výskumné práce ešte v čase písania týchto riadkov pokračujú, oboznámime čitateľov s výsledkami prvej výskumnej sezóny v niektorom z budúcich čísel Historickej revue.

Július Vavák, Pavol Jelínek